S turistickými značkami sa stretávame pravidelne na našich výjazdoch, či už v horskej alebo cestnej cyklistike. Riadime sa nimi hlavne v neznámom teréne. Vždy nám pomôžu nájsť vytúžený cieľ našej cesty. Rád by som Vám týmto článkom trochu pripomenul históriu značenia a vizuálnu podobu značenia našich ciest a chodníkov.
Od pradávna sa ľudia snažili viditeľným spôsobom označovať svoje cestičky k príbytkom. Začali s označovaním ciest, ktorými prepravovali tovar, chodníkmi medzi osadami, neskôr z jednej krajiny do druhej. Na označenie používali kamene, výrezy do kmeňov stromov, vetvičky a iné vhodné predmety na značenie. Značkovanie, také ako ho poznáme dnes, sa začalo vyvíjať v Nemecku. Na začiatku 19. storočia sa začalo objavovať v hlavných Alpských údoliach a v Durínskom lese prvé tvarové a mnohofarebné turistické značenie. Domáci obyvatelia s nimi označovali cesty k svojim príbytkom. Takéto značenie malo iba miestny význam, až potom neskôr sa začali budovať turistické trasy, ktoré boli vyznačované jednoduchou pásovou značkou. Pozostávala z dvoch bielych a jedného farebného pruhu, pričom ten farebný bol vždy v strede. V Uhorsku bol prvou známou turistickou organizáciou Sitniansky klub, založený okolo roku 1860 v Banskej Štiavnici. Po vzniku Československa v roku 1918 sa najväčším turistickým spolkom stal Klub československých turistov (KČST), ku ktorému patrili od roku 1919 aj slovenské odbory. V roku 1920 bola celková dĺžka značkovaných chodníkov v ČSR okolo 25 000 km. Slovenská značkárska komisia KČST značkovala chodníky vo Vysokých Tatrách, neskôr v Roháčoch a v okolí Dobšinej. V roku 1922 sa vyznačkovalo Moravsko-slovenské pomedzie. Sieť značkovaných chodníkov v Československu vďaka obetavej práci značkárov a podpory verejnosti stále narastala a v roku 1938 dosiahla celkovú dĺžku okolo 40 000 km. V súčasnosti sú značkári hrdí na to, že naše značkovanie má už vyše 130-ročnú tradíciu a patrí k popredným systémom turistického značkovania v Európe. Mnohé európske štáty, napriek tomu, že majú rozvinutejší turistický ruch, nemajú také prepracované usmernenie jednotného značkovania na celom území štátu. Slovenskí a českí značkári majú k dispozícii štátnu normu (STN 01 8025 – Turistické značenie), ktorá okrem iného presne určuje druhy značiek, ich tvar a veľkosť, farbu, technické vyhotovenie a spôsob ich umiestňovania, ako aj tvar a rozmery turistických informačných objektov. Značkované chodníky na Slovensku tvoria ucelenú sieť, čo vo väčšine krajín nie je pravidlom. Celková dĺžka vyznačkovaných chodníkov na Slovensku je viac ako 14 000 km. Územím Slovenska prechádzajú európske diaľkové trasy E 3 (zo Španielska do Rumunska) a E 8 (z Holandska do Bulharska) a medzinárodná trasa I 23 (z Poľska do Rakúska). Českou republikou prechádzajú európske diaľkové trasy E3, E10, kratšími úsekmi v pohraničí do nej zasahujú trasy E6 a E8. V Českej republike je k ich vyznačeniu použité bežné pásové turistické značenie, na týchto smerových tabuľkách je naviac uvedené číslo európskej trasy.
Cyklistická značka
Cyklistická trasa tzv. cyklotrasa je trasa pre cyklistov označená turistickým značením alebo orientačným dopravným značením. Cyklistická trasa môže viesť po cestnej komunikácií, chodníku pre cyklistov. Bežné cyklotrasy sú vedené po pozemnej komunikácii s asfaltovým povrchom a niektoré sú vedené i po lesných cestách. Na vyznačenie terénnych cykloturistických trás sa používa pásová značka, šípka a koncová značka. Cykloturistické značky majú rovnaký tvar ako značky pre pešiu turistiku a ich rozmery sú 140 x 140 mm. Vodiace farby sú červená, modrá, zelená a biela. Upozorňovacia farba cykloturistických značiek je žltá.
Smerovka cykloturistickej trasy
Má spravidla dvojriadkový text. Vzdialenosť postupných cieľov na značkovanej trase sa uvádza v kilometroch.Vlastníkom je mesto, trasa je vhodná aj pre horské bicykle.
Smerovka peších turistických trás
Má spravidla trojriadkový text s časovými údajmi a úseky vhodné na lyžiarsku turistiku sú označované piktogramom lyžiarskeho turistu. V záhlaví smerovky je vždy uvedená skratka organizácie ktorá ju vlastní, alebo názov pomenovanej trasy /Štefánikova magistrála a pod./ Ak sa na smerovke nachádza pomenovaná trasa, tak skratka organizácie je vždy v dolnej časti v strede. V ľavom dolnom rohu je vždy rok výroby smerovky a v pravom dolnom rohu sa nachádza číslo, pod ktorým je smerovka evidovaná a za lomítkom je číslo, ktoré udáva vzdialenosť daného TIM /turistické informačné miesto/ od východiska trasy v kilometroch. Ak je turistická trasa súčasťou medzinárodnej alebo európskej diaľkovej trasy, tak vo farebnom hrote je vždy označená číslicou. Smerovka turistických trás má vždy biely alebo krémový podklad.
Smerovka lyžiarskej značkovanej trasy
Má spravidla trojriadkový text a vzdialenosť postupných cieľov na značkovanej trase sa uvádza v kilometroch. Smerovky lyžiarskych turistických trás majú oranžový podklad a v záhlaví majú označenie Lyžiarska trasa KST. V ľavom dolnom rohu je vždy rok výroby smerovky a v pravom dolnom rohu sa nachádza číslo pod ktorým je smerovka evidovaná.
Tabuľka miestneho názvu
Obsahuje názov turistického informačného miesta a jeho nadmorskú výšku. V hornej časti v strede je názov organizácie ktorá tabuľku vlastní. V ľavom spodnom rohu tabuľky sa uvádza rok výroby, v pravom je evidenčné číslo turistickej značkovanej trasy, za lomkou je vzdialenosť daného TIM /turistické informačné miesto/od východiska trasy v km. Tabuľka miestneho názvu má vždy biely alebo krémový podklad.
Turistické značky
Na Slovensku je väčšina turistických chodníkov označovaná pásovými vodorovnými značkami. 
Značka pozostáva z troch dielov. Dvoch bielych a jedného farebného. Pásová značka je štvorcová a má rozmery 100×100 mm. Ostré zlomy značených ciest a ich odbočenie na inú komunikáciu sa zdôrazňujú šípkami. Ak v danom úseku vedie po tej istej trase viacej značených chodníkov, všetky značky sa umiestňujú vždy na jeden objekt spoločne. V mieste odbočiek sa dopĺňa viacfarebná značka šípkami.
Miestna značka
V okolí miest, kde sa nachádzajú kratšie vychádzkové trasy, sa tieto trasy vyznačujú miestnymi turistickými značkami. Sú rovnakej veľkosti ako pásová turistická značka. Trojuholník môže byť v štyroch rôznych farbách /červená, modrá, zelená, žltá/.
Koncová značka
Značka zobrazuje začiatok a ukončenie turistickej trasy, aj koniec každej odbočky od priebežne značenej trasy.
Značka k studničke, k prameňu
Takouto značkou sa vyznačuje odbočka k prameňu, ku studničke. Pri každej studničke nie je zaručená nezávadná voda!
Značka k miestu z rozhľadom, k vrcholu
Značka pre vyznačenie odbočky na miesto s rozhľadom alebo k vrcholu.
Značka k zrúcanine
Značka tohoto tvaru vás dovedie k zrúcanine hradu alebo k zámku.
Značka k inému objektu
Odbočka k inému turisticky významnému objektu alebo lokalite.
Značky náučného chodníka
Značka náučného chodníka sa na súvislé značkovanie trasy používa len výnimočne. Farebný pás tejto značky je vždy zelený. Zastavenia náučného chodníka sú označené značkou náučného chodníka, doplnenou číslicou, označujúcou pozoruhodný objekt na trase, v zhode s vydaným sprievodcom.
