Neesenciálne aminokyseliny
Alanín
Ako neesenciálna aminokyselina má dôležitú úlohu v organizme človeka, najmä však u športovca po vyčerpaní zásob cukru v svaloch. Vtedy nastupuje L-alagín ako zdroj energie tým, že sa v glukózovo-alanínovom cykle premieňa na glukózu. Z tohto dôvodu hovoríme o L-alaníne tiež ako o glukogénnej aminokyseline.
Asparagín (kyselina asparágová)
Môže sa stať nosičom dvoch minerálnych látok – draslíka a horčíka. Keďže vieme, kde nám tieto dve minerálne látky pôsobia, nie je ťažké si domyslieť, že horčík, ktorý sa podieľa na správnej činnosti mozgu a nervovej sústavy, ak nám ho L-asparagín neprinesie k cieľovým orgánom, nastáva syndróm chronickej, až extrémnej únavy. Pridaním L-asparagínu do doplnkov stravy športovcov je predpoklad, že sa zlepší výkon pri nízkej a strednej intenzite zaťaženia. Význam draslíka pre srdce ako pumpy, ktorá sa nesmie zastaviť ani na okamih po celý náš život, určite netreba osobitne zdôrazňovať.
Cysteín
Okrem toho, že patrí medzi neesenciálne aminokyseliny je glukogennou aminokyselinou. Obsahuje síru a nachádza sa najmä vo vajíčkach (vaječnom žĺtku), chýba v zelenine. Je dôležitou súčasťou tripeptidu glutatiónu, ktorý sa skladá z troch aminokyselín (glycín, kys. glutámová a cystín) a má antioxidačné účinky. To znamená, že chráni organizmus pred voľnými radikálmi produkovanými metabolizmom, alebo nebezpečnými peroxidmi, nachádzajúcimi sa v prostredí človeka (žiarenie, smog). Týmto spôsobom sa cysteín podieľa na predlžovaní ľudského života. Zabraňuje vzniku aterosklerózy, spomaľuje vývoj degeneratívnych ochorení, ako je artrída a reuma. Keďže 8% váhy vlasu tvorí cysteín, jeho užívanie má kladný vplyv na rast vlasov. Jeho nedostatok môže urýchliť vznik holohlavosti. Blokuje tiež zvýšenú sekréciu inzulínu, preto ho nemú užívať diabetici. L-cysteín je tiež jednou z dvoch aminokyselín, z ktorých sa tvorí taurín.
Glycín
Je samostatnou neesenciálnou aminokyselinou. Patrí medzi štyri aminokyseliny, ktoré majú súvislosť s vyššou produkciou rastového hormónu a tým patria medzi anabolizujúce látky. Je glukogénny. Hrá dôležitú funkciu v pufrovacom systéme.
Tyrozín
Nie je esenciálna aminokyselina, ale je potrebná na produkciu tyroxínu, najdôležitejšieho hormónu štítnej žľazy. Tento hormón ovplyvňuje napríklad rýchlosť metabolizmu, ale aj rýchlosť rastu organizmu. Znížený prísun má za následok trpasličí vzrast. Ovplyvňuje premenu tuku na energiu, zabezpečuje dobrý stav našej pokožky, ale aj mentálne zdravie. Je prekurzorom epinefrínu a dopamínu, teda látok prenášajúcich nervové impulzy v mozgu.
Kyselina glutámová
Ide o jednu z najbežnejších aminokyselín, ktorá je dostatočne prítomná v našej strave – najmä rastlinnej. Konzumovaním obilnín, syrov a ostatnej rastlinnej potravy máme zabezpečený zodpovedajúci príjem kyseliny glutámovaj. To je prípad bežnej nešportujúcej populácie, alebo rekreačných športovcov, keď dostatočne dlhé odstupy v záťaži zabezpečia aj dokonalé zotavenie. To sa už ale nedá povedať o vrcholových športovcoch. Nedostatočným zotavením a prípadnými chybami vo výžive dochádza k poklesu kyseliny glutámovej v tkanivách organizmu. Nejde ani tak o kyselinu glutamovú, ako o glutamín, ktorý vzniká väzbou amoniaku na kyselinu glutámovú. Amoniak je toxická látka poškodzujúca pečeň, ale aj mozog, a musí sa z krvi odstrániť. Keďže glutamínu v strave vrcholových športovcov nie je také množstvo, aké by potreboval, nastáva problém. Poklesom koncentrácie glutamínu v tkanivách, predovšetkým v pečeni, zníži sa novotvorba bielkovín, ako aj tvorba buniek tvoriacich imunitný systém a tým dochádza k výraznému poklesu imunity.
V svaloch, kde pri premene aminokyselín na energiu vzniká odpadový produkt amoniak, ktorý musí byť vychytaný, sa nachádza veľké množstvo glutamínu (70-80% zo všetkých prítomných aminokyselín). Podobne je to aj v obličkách. Počas intenzívnej záťaže, kedy vzniká mnoho kyselých produktov premeny látok, predovšetkým kyseliny mliečnej, je práve glutamín transportovaný do pečene, kde sa štiepi v mitochordiách.
Náročná a predovšetkým opakovaná fyzická záťaž, vykonávaná bez dostatočnej regenerácie nezávisle na tom, či je vytrvalostného alebo silového charakteru, vyvoláva stres, ktorý sa prejaví vzostupom produkcie kortizolu, tzv. hormónu katabolizmu. Stres vytvorí potrebu tvorby glutamínu, ktorý – ak je nedostatočne zastúpený v strave – sa musí vytvoriť z iných aminokyselín. Na to je potrebná kyselina glutamová, ale aj ďalšie aminokyseliny, ako sú arginín, ornitín a alanín. Toto ale spôsobí pokles hladiny uvedených aminokyselín v svale, čo môže viesť až k odbúraniu svalového tkaniva. Okrem toho dochádza aj k zníženiu rýchlosti obnovy pečeňového a svalového glykogénu.
Glutamín tak vzniká aj zo stravou prijatej kyseliny glutamánovej, ktorú obsahuje predovšetkým rastlinná strava. Tým sa znižujú nároky na konzumáciu glutamínu, vo forme doplnku hneď po ukončení výkonu, ktorý sa pohybuje od 10 až do 30 gramov denne, rozdelených do čiastkových dávok. V tomto je ďalší význam glutamínu ako významného regulátora rovnováhy bielkovín vo svaloch. Čím viac glutamínu dodáme telu, tým nastane intenzívnejšia tvorba bielkovín, lebo tým viac vzniká kyseliny glutamánovej.
V opačných situáciách – pri hladovaní, pri nedostatočnom príjme bielkovín, pri stresových situáciách (tzv. adrenalínové športy), ktoré vedú ku katabolickým dejom, dochádza k nedostatku kyseliny glutámovej a v dôsledku toho viazne aj odstraňovanie amoniaku z tela, lebo viazne možnosť odbúrať amoniak cez jeho väzbu na glutamín. Z týchto dôvodov môže dôjsť k intoxikácii amoniakom. Podobná situácia môže nastať aj pri druhom extréme, t.j. predávkovanie bielkovinami v prípade, že nie sú dobre strávené a v čreve prebehne bakteriálny rozklad, pri ktorom tiež vzniká amoniak.
Priemerný denný príjem glutamínu sa dá len ťažko odhadnúť. U konzumentov bežnej zmiešanej stravy môžeme predpokladať asi 5 gramov. Vegetariáni ho budú prijímať podstatne viac, práve vďaka obilninám. Predpokladá sa, že by to mohol byť jeden z faktorov, podmieňujúci dobrú imunitu vegetariánov.
Prolín
Jeho dostatočný príjem je potrebný pri správnom stave šliach, hlavne pri stimulovanom raste svalov. Tým, že patrí medzi glukogénne aminokyseliny, pomáha pri stavoch, keď je potrebná novotvorba glukózy.
Serín
Tým, že opäť ide o glukogénnu aminokyselinu, platí pre jeho funkciu to, čo pre všetky ostatné glukogénné aminokyseliny. Zo serínu vzniká lipotropná látka – cholín, ktorého nedostatok medziiným spôsobuje steatózu heparu (stukovatenie pečene).
