Cyklodeník CYCLING DIARY

V tretej časti nášho seriálu o výžive si povieme niečo o fyziologických funkciách bielkovín.
Fyziologické funkcie bielkovín
Bielkoviny - bez ohľadu na to, ako v organizme vznikli, majú niekoľko funkcií. Sú to:
a) Stavebné a ochranné - vykonávajú ich bielkoviny s vláknitou štruktúrou (kolagény v kostiach a v spojivovom tkanive, elastíny, predovšetkým v ružných častiach spojiva, ako sú šľachy a koža, keratíny vo vlasoch a nechtoch, fosfolipoproteíny, ako súčasť bunečných membrán vrátane nervovej sústavy ).
b) Transportné a skladovacie - tvoria sa komplexami bielkovín s inými látkami nebielkovinového charakteru ( transferín prenášajúci železo, feritín ako zásobarňa železa, albumíny ako nosiče minerálnych látok a niektorých chemikálií, hemoglobín s viazaným železom v molekule, lipoproteíny a fosfolipoproteíny prenášajúce tuky ).
c) Mechanicko - chemické - tvoria sa väčšinou vláknitými bielkovinami ( aktín a myozín ako kontraktilné bielkoviny svalu zabezpečujúce ich mechanickú činnosť, stavebné bielkoviny kosti, bielkoviny podieľajúce sa na zrážaní krvi ).
d) Riadiace a regulačné - zabezpečujú sa relatívne širokou škálou niekedy rozličných bielkovín tvoriacich hormóny.
e) Obranné a ochranné - ide napríklad o protilátky, ktoré sú trvale prítomné a vytvárajú sa aj ako reakcia na nejakú cudzorodnú látku.

Tab. 1 Živočíšne zdroje bielkovín

Výhody Nevýhody

 
1. Dostatok všetkých esenciálnych
aminokyselín
2. Ľahšia stráviteľnosť
3. Rýchlejšia tepelná úprava
4. Nízke rizika alergie
5. Niekedy výhodný – menší objem
 
 
 
 
 
 
 
 

 
1. Vyššie ekonomické náklady
2. Vyšší obsah tuku, predovšetkým
nasýtených mastných kyselín
a aj cholesterolu
3. Vysoký obsah EMK
4. Pri nadbytku možný sklerotizujúci
vplyv
5. Provokácia nádorových chorôb
6. Vyššia záťaž pečene a obličiek
7. Zostatkový obsah antibiotík
a chemikálií
8. Riziko alergie – mlieko
9. Nemožnosť jesť surové
 

 
Tab. 2 Rastlinné zdroje bielkovín
 

Výhody
 

Nevýhody
 

1. Nízke výrobné náklady – nižšia
cena
2. Nižší obsah chemikálií
3. Nulový obsah cholesterolu
4. V niektorých súčasne vysoký
obsah EMK
5. Niektoré možno konzumovať
v surovom stave
6. Vyšší obsah vody
7. Prevencia niektorých nádorových
ochorení, hlavne hrubého čreva
a konečníka
 
 
 

1. Nutný vyšší objem stravy
2. Nekompletnosť spektra
aminokyselín
3. Nižšia stráviteľnosť
4. Dlhší čas spracovania
5. Vysoký obsah dusičnanov
6. Nevyhnutnosť dokonalejšieho
spracovania v ústach
7. Nižšia energetická hodnota
8. Vyšší výskyt plesní
9. Riziko výskytu ťažkých kovov
10. Riziko potravinových alergií ( sója,
arašídy a iné )
11. Nedostatočný mantálny vývoj
u detí pri

V štvrtej časti nášho seriálu Vám prinesieme článok o rizikách nadmerného príjmu bielkovín.

V rámci rubriky o výžive sme sa rozhodli Vám predstaviť aj pár doplnkov výživy pre športovcov. Dnes to bude kreatin.
Kreatin monohydrát
História
Kreatin ako prvý objavil v roku 1832 francúzsky vedec Michel Eugene Chevreul vo svalovej tkanine. Taktiež v roku 1832 profesor Lieberg prehlásil kreatin za prirodzenú látku v organizme zvierat. O 15 rokov uskutočnil výskum, v ktorom dokázal, že je kreatin využívaný pre prácu svalov. V roku 1932 páni Hahn a Meyer určili, že celkové množstvo kreatinu v tele 70 kilogramového muža je približne 140 gramov. Výskum v roku 1927 / p. Fiske a Subbarow / ukázal, že kreatin sa vyskytuje vo dvoch formách : voľnej a fosforylovanej. Kreatin sa začal v športe poprvýkrát používať v roku 1993.
Kreatin
Kreatin je látka prirodzená nášmu telu, ktorá sa derivuje z guanidinu. Základom sú prekurzory argininu a glycinu, z ktorých pôsobením enzímov vzniká samotný kreatin. Arginin a glycin sa vďaka prítomnosti enzýmu transamidinázy mení na guanidinoacetát, tento sa následne vďaka prítomnosti enzýmov a methylovej skupiny CH3 na kreatin. V ľudskom tele je produkovaný kreatin v pečeni, brušnej slinivke a ľadvinách. Do svalov sa ukladá pomocou krvného obehu. Celkový obsah kreatinu v ľudskom tele je asi 120g u 80 kilogramového muža. Teraz hovoríme o celkovom množstve, tzv. o kreatine voľnom ako aj o fosforylovanom. Z tohto je organizmom denne využité cca 1,6% z celkového množstva, t.j. necelé 2g. V literatúre sa uvádza obsah kreatinu v hovädzom mäse 410-630 mg/100g, v bravčovom 240-640 mg/100g, v kuracom 450-560 mg/100g, v tuleňom mäse 630 mg/100g. Mäso tresky obsahuje 300 mg/100g, lososa 450 mg/100g a v mlieku 10 mg/100g. Kreatin obsahujú aj vnútorné orgány ( pečeň,ľadviny, slezina, jazyk, mozog ).
Kedy je najvhodnejšie podávať kreatin? Ak sa jedná o krátkodobé zaťaženie, ktoré sa obmedzujú na interval do cca 60 sekúnd, t.j. napr. šprint, kulturistika, box ale aj hokej a futbal. Účinky na dlhodobé výkony neboli dostatočne preukázané a preto sú názory dávkovania kreatinu u vytrvalostných sportovcov u odbornej verejnosti značne rozdielne.
Dávkovanie
Existujú dve rôzne teórie, ktoré sú však podla výzkumu z dlhodobého hľadiska rovnocenné. Prvá z nich je rozdelenie suplementácie do nasycovacej a udržiavacej fázy, druhou je užívanie stále rovnakých dávok.
V prvej z nich zaradíme kreatin vo vyšších dávkach a zostatok postupne dávkujeme:
1 týždeň - 20g ( 4 dávky denne )
2-4 týždeň - 3 g denne
5-10 týždeň - 0g denne
V druhej možnosti dávkovania to vyzerá takto:
1-4 týždeň - 5g denne
5-10 týždeň - 0g denne
Kedy?
Pred tréningom zvolte odstup cca 30-40 minút a kombinujte so sacharidmi. Po tréningu užite kreatin do 15 minút a to opäť so sacharidmi. Ideálne pre rozpustenie kreatinu je čistá, mierne vlažná voda. Chuť síce nie je príliš lákavá, ale účinok je dokonalý. Pri suplementácií kreatinu nezabúdajte na dostatok tekutín.
Vedlajšie účinky
Základný fakt znie:do súčasnej doby neboli žiadne negatívne účinky kreatinu zaznamenané. Kreatin nie je droga, nie je návykový, nespôsobuje rakovinu, u bežne trénujúcej populácie nespôsobuje kŕče!

dnešnej druhej časti nášho seriálu sa budeme venovať spracovávaním bielkovín v táviacom trakte.
Tráviaci trakt začína ústami, kde sa začína spracovanie potravy, ale výlučne mechanicky - prežúvaním. Nijaké chemické procesy, týkajúce sa bielkovín, v ústach neprebiehajú.
 
Žalúdok - je miesto, ktoré je na trávenie bielkovín najdôležitejšie. Tu na prijatú stravu pôsobia mechanické pohyby žalúdka, pričom obsah žalúdka sa premiešava s kyselinou chlorovodíkovou, ktorá tiež prispieva k štiepeniu bielkovín aktivovaním enzímu pepsínu. Tento ako jediný enzým u dospelého človeka sa podieľa na trávení bielkovín v žalúdku. Štiepi dlhé reťazce bielkovín na kratšie, ale pritom ešte stále pomerne dlhé časti. Strava zostáva v žalúdku striedavo dlho, čo závisí na jej zložení, hlavne obsah tuku. Určovaním skladby stravy človek môže urýchliť ale aj výrazne spomaliť proces spracovania živín.
Tenké črevo - je miesto, kde nastáva dokonalé spracovanie bielkovín. Pôsobia tu enzýmy trypsín a chymotrypsín, hoci každý iným spôsobom. Ďaľším enzýmom je elastáza, ktorá má na starosti špecifickú bielkovinu - elastín je obsiahnutý len v živočíšnych produktoch. Musíme si uvedomiť, že urýchleniu trávenia bielkovín prispieva aj jej predchádzajúca tepelná úprava. Človek nie je mäsožravá šelma a nemá toľko agresívnej tráviacej šťavy, aby mohol spracovať veľké množstvo neupraveného mäsa naraz. V prípade šeliem potrava v tenkom čreve hnije skôr akoby bola účinne enzymaticky natravovaná. U človeka by hnitie vyvolalo skôr viaceré zdravotné ťažkosti. Práve fakt, že človek sa naučil živočíšnu potravu tepelne upravovať, umožnilo mu stravovať sa inak ako spomínané šelmy a predovšetkým konzumovať i relatívne väčšie množstvá mäsa.
 
V žalúdku a najmä v dvanástorníku, ale tiež v jejunu ( lačníku asi 3/5 ten. čreva ) a ileu ( benrovníku - tu o niečo menej ) sa štiepia bielkoviny na menšie časti. Vznikajú tam tzv. oligopeptidy - jednoduchšie zložky, ktorých reťazce obsahujú približne 3 až 30 aminokyselín a dipeptidy ( dve aminokyseliny ). Nachádza sa tu aj malé množstvo voľných - jednotlivých aminokyselín. Keď proces úplného štiepenia - s výnimkou voľných aminokyselín - nastane v tenkom čreve, šetrí sa tým čas a energia. súčasne sa šetrí i činnosť ďaľších častí tráviaceho traktu a tou je činnosť kefkového lemu črevnej sliznice. Po ďaľšom doštiepení v kefkovom leme sa jednotlivé voľné aminokyseliny dotávajú už do krvi alebo lymfy. Z vény porte ( vrátnicová žila ) potom smerujú priamo do pečene ktorá je hlavným orgánom zodpovedným za spravovanie prijatých aminokyselín, ich prestavbu, za tvorbu odpadových látok ( amoniaku a močoviny ), ale tiež za syntézu nových bielkovín.
V tretej časti nášho seriálu o výžive sa budeme venovať fyziologickým funciám bielkovín.