Cyklodeník CYCLING DIARY

Takže dlhoočakávaný dátum 18. 10. 2006 sa naplnil a bol čas sa pripraviť na naše sústredenie ( myslím si, že by sa to dalo nazvať aj inak ) ). Ja ( Martin ) a Tinka sme sa zozhodli ísť na Šumavu o deň skôr, aby sem si ušetrili jedno dopoludnie, ktoré sa dolo využiť inak ako cestovaním. Mali sme pred sebou 350 km, ale to nám vôbec neprekážalo, lebo sme mali 5 dní voľna pred sebou…. Po čakaní na Milana ( môjho sparingpartnera ), ktorý sa mi do poslednej chvíle nevedel vyjadriť či pôjde (nešiel a to je veľká škoda ) sme vyrazili popoludní na našu cestu za sústredením. Cesta nám rýchlo ubehla, možno aj tým, že sme sa trmácali po starej ceste do Českého Krumlova. Bolo sa na čo pozerať a dobre sme sa bavili aj na vodičoch, ktorý si v dedinkách strážili svoje bodíky ). Z Č. Krumlova sme to mali už len necelých 30 km do dedinky Hurka kde bol náš cieľ. Do penziónu U Medvídku sme prišli niečo pred 21.00 hod.. Ubytovali sme sa a unavený sme sa zvalili do postelí. Ráno náš čakal krásny výhľad na vodnú nádrž Lipno ( nádrž to hej, nebol to rybník ako som sa domnieval ) ) a chutné raňajky. Keď sme sa dobre napapkali vyšli sem si na prechádzku za chalupu a čakali sme na našich kolegov z tímu. Aleš, Hanka, Luban s Marcelkou prišli na poludnie a náš „véďo“ ( Milan ) s Táničkou mali prísť neskôr. Veľký nadšenci cyklistiky Aleš, Hanka a ja sme si nenechali ujsť krásne jesenné počasie a vyrazili sme na kratšie spoznávanie okolia. S mapou v rukách sme prešli necelých 40 km popri nádrži a kompou sme sa vrátili na druhú stranu nádrže k nášmu penziónu. Luban s Marcelkou okúsili miestny asfalt na korčuliach a Tinka s Lucy ponaháňali miestnych rybárov. Vlastne dúfam, že len Lucy ). Keď nám „véďo“ o 19.00 hod. zavolal, že sú ešte len v Prahe mi sme sa išli zoznámiť s našimi zásobami, ktoré sme si priniesli ). Chutné!!! Milan prišiel neskoro večer a neviem akým nedopatrením sa mu neušla ten večer izba. No čo už, kto neskoro chodí sám sebe škodí ), ako hovorí príslovie. Klábosilo sa skoro až do rána. Ráno sme sa pri raňajkách rozhodovali kam pôjdeme. A Tánička vymyslela výlet na Plešné jazero ( druhé najvyššie položené ľadovcové jazero ). Všetci súhlasili a to sme nevedeli čo nás čaká. 13 km pešia túra nám dala zabrať, teda aspoň mne. Ale večer nás čakal bowling, takže sme to vykompenzovali a každý bol spokojný. Ale samozrejme aj na túre bol každý spokojný, ale hádzať guľami je hádať guľami. A ešte keď sa darí….). Večer sme zakončili decentne jedným pohárikom a všetci unavený zaľahli do postelí. Ďalšie dopoludnie niektorý preležali v posteli, niektorý išli na korčule učiť sa „plužiť“ ). Poobedie patrilo návšteve zámku v Českom Krumlove. Absolvovali sme hodinový náučný program so sadistickou sprievodkiňou. Ale o tom by mohol rozprávať Aleš. To by bola jeho parketa )).Exkurziu sme ukončili chutnou večerou a prehliadkou mesta. Luban s Marcelkou odchádzali domov do Brna a mi sme sa išli na chalupu „sústrediť“ ). Ráno bolo tažké, ale aj napriek tomu sme ešte vyrazili na poslednú túru na našom sústredení. Cieľ bol Vítkuv Hrádek vo Svatém Tomášovi. Už to nebola 13 km túra. To nám podaktorým odľahlo. Môžem len konštatovať, že to bolo krásne prostredie. Po príchode na chalupu sme sa zbalili a po nechcem lúčení sme sa každý pobrali k svojim domovom. Bolo to super sa zase stretnúť s kolegami s tímu. Aj keď nie so všetkými, ale tá stará parta sa zišla znovu. Srandy bolo kopec, to teda hej. Teším sa už na ďalšie stretnutie možno pred sezónou. P.S.: Milan Lucy ťa stále hľadá ))))

Tento článek byl vydán Neděle 12. Listopad 2006 v 17:00 a byl zařazen do rubriky Soustředění Můžete navázat na odpovědi tohoto článku prostřednictvím zdroje RSS 2.0 Můžete zanechat odpověd, nebo vytvořit tzv. trackback z vaší vlastní stránky.