dnešnej druhej časti nášho seriálu sa budeme venovať spracovávaním bielkovín v táviacom trakte.
Tráviaci trakt začína ústami, kde sa začína spracovanie potravy, ale výlučne mechanicky - prežúvaním. Nijaké chemické procesy, týkajúce sa bielkovín, v ústach neprebiehajú.
Žalúdok - je miesto, ktoré je na trávenie bielkovín najdôležitejšie. Tu na prijatú stravu pôsobia mechanické pohyby žalúdka, pričom obsah žalúdka sa premiešava s kyselinou chlorovodíkovou, ktorá tiež prispieva k štiepeniu bielkovín aktivovaním enzímu pepsínu. Tento ako jediný enzým u dospelého človeka sa podieľa na trávení bielkovín v žalúdku. Štiepi dlhé reťazce bielkovín na kratšie, ale pritom ešte stále pomerne dlhé časti. Strava zostáva v žalúdku striedavo dlho, čo závisí na jej zložení, hlavne obsah tuku. Určovaním skladby stravy človek môže urýchliť ale aj výrazne spomaliť proces spracovania živín.
Tenké črevo - je miesto, kde nastáva dokonalé spracovanie bielkovín. Pôsobia tu enzýmy trypsín a chymotrypsín, hoci každý iným spôsobom. Ďaľším enzýmom je elastáza, ktorá má na starosti špecifickú bielkovinu - elastín je obsiahnutý len v živočíšnych produktoch. Musíme si uvedomiť, že urýchleniu trávenia bielkovín prispieva aj jej predchádzajúca tepelná úprava. Človek nie je mäsožravá šelma a nemá toľko agresívnej tráviacej šťavy, aby mohol spracovať veľké množstvo neupraveného mäsa naraz. V prípade šeliem potrava v tenkom čreve hnije skôr akoby bola účinne enzymaticky natravovaná. U človeka by hnitie vyvolalo skôr viaceré zdravotné ťažkosti. Práve fakt, že človek sa naučil živočíšnu potravu tepelne upravovať, umožnilo mu stravovať sa inak ako spomínané šelmy a predovšetkým konzumovať i relatívne väčšie množstvá mäsa.
V žalúdku a najmä v dvanástorníku, ale tiež v jejunu ( lačníku asi 3/5 ten. čreva ) a ileu ( benrovníku - tu o niečo menej ) sa štiepia bielkoviny na menšie časti. Vznikajú tam tzv. oligopeptidy - jednoduchšie zložky, ktorých reťazce obsahujú približne 3 až 30 aminokyselín a dipeptidy ( dve aminokyseliny ). Nachádza sa tu aj malé množstvo voľných - jednotlivých aminokyselín. Keď proces úplného štiepenia - s výnimkou voľných aminokyselín - nastane v tenkom čreve, šetrí sa tým čas a energia. súčasne sa šetrí i činnosť ďaľších častí tráviaceho traktu a tou je činnosť kefkového lemu črevnej sliznice. Po ďaľšom doštiepení v kefkovom leme sa jednotlivé voľné aminokyseliny dotávajú už do krvi alebo lymfy. Z vény porte ( vrátnicová žila ) potom smerujú priamo do pečene ktorá je hlavným orgánom zodpovedným za spravovanie prijatých aminokyselín, ich prestavbu, za tvorbu odpadových látok ( amoniaku a močoviny ), ale tiež za syntézu nových bielkovín.
V tretej časti nášho seriálu o výžive sa budeme venovať fyziologickým funciám bielkovín.
|
Zanechej komentář
|
|
|
Příspěvky (RSS)